Stránka schizotypová porucha je porucha, ktorá podnietila mnohé výskumy, v neposlednom rade aj pre jej zložitý vzťah k schizofrénii. Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch (DSM-5) ju totiž zaraďuje medzi poruchy osobnosti, ale spomína ju aj v kapitole Poruchy spektra schizofrénie a iné psychotické poruchy ako premorbidný stav.

Čo je schizotypová porucha osobnosti? Aké sú jej príznaky a príčiny? Čo znamená mať schizotypové poruchy osobnosti? Začnime definíciou.

Čo je schizotypová porucha osobnosti?

Termín "w-richtext-figure-type-image w-richtext-align-fullwidth"> Foto: Andrea Piacquadio (Pexels)

Schizotypová porucha osobnosti: klasifikačné kritériá v DSM-5

Podľa DSM-5 musí schizotypová porucha osobnosti spĺňať presné diagnostické kritériá:

Kritérium A všadeprítomný vzorec sociálnych a medziľudských deficitov charakterizovaných akútnym stresom a zníženou schopnosťou v oblasti citových vzťahov, kognitívnych a percepčných skreslení a excentrického správania, ktoré sa začínajú v skorej dospelosti a prejavujú sa v rôznych kontextoch.

Kritérium B: sa neprejavuje výlučne v priebehu schizofrénie, bipolárnej alebo depresívnej poruchy s psychotickými znakmi, inej psychotickej poruchy alebo poruchy autistického spektra.

Rozdiely medzi schizoidnou poruchou osobnosti, schizofréniou a schizotypálnou poruchou osobnosti

Zjednodušene by sa dalo tvrdiť, že existuje kontinuum závažnosti od schizoidnej poruchy po schizofréniu, medzi ktorými sa nachádza schizotypová porucha osobnosti.

Stránka rozdiel so schizofréniou Existujú však prípady, keď sa u osoby so schizotypálnou poruchou psychotické príznaky objavia neskôr v živote a potom pretrvávajú chronicky. V týchto prípadoch sa schizotypálna porucha zaznamenáva aj v diagnóze schizofrénie ako "w-embed">

Lepšie pochopenie svojho myslenia a vzorcov správania prostredníctvom terapie

Príznaky schizotypálnej poruchy

Stránka príznaky schizotypálnej poruchy osobnosti sú podobné schizofrénii, ale sú menej závažné a sú spojené s pretrvávajúcimi osobnostnými charakteristikami. Aby bola schizotypová osobnosť diagnostikovaná ako taká, musí byť prítomná:

• Zmätok hraníc medzi sebou a druhými, skreslené vnímanie seba samého a emocionálne prejavy, ktoré často nie sú v súlade s vnútorným prežívaním.
• Nekonzistentné a nereálne ciele.
• Ťažkosti s pochopením vplyvu vlastného správania na iných, skreslené a chybné interpretácie motivácie správania iných.
• Ťažkosti pri nadväzovaní intímnych vzťahov, ktoré sú často sprevádzané nedôverou a úzkosťou.‍
• Divné", "čudné", nezvyčajné správanie a magické myslenie‍.
• Vyhýbanie sa sociálnym vzťahom a sklon k osamelosti.
• Skúsenosti s prenasledovaním a pochybnosti o lojalite ostatných, podporené myšlienkou, že sú neustále napádaní a vysmievaní.

Schizotypová porucha osobnosti: príčiny

Schizotypové poruchy osobnosti môžu mať rôzne príčiny Tie však samy o sebe nestačia na zdôvodnenie tejto poruchy do takej miery, že mnohí autori a vedci spochybňujú možné príčiny schizotypálnej poruchy osobnosti.

Psychoanalytik M. Balint napríklad hovorí o "//pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/1637252/">SCID II (Structured Clinical Interview for Personality Disorders), ktorý sa používa na diferenciálnu diagnostiku porúch osobnosti osi II na základe diagnostických kritérií DSM. Na globálne hodnotenie osobnosti sa používa aj MMPI-2.

MMPI-2 pozostáva z niekoľkých škál:

• stupnice platnosti, ktoré skúmajú úprimnosť odpovedí na test.
• Základné klinické škály, ktoré sú užitočné na zistenie prítomnosti možných príznakov, ako je hypochondria alebo mánia.
• Doplnkové škály, ktoré poskytujú ďalšie informácie, napríklad o možnej prítomnosti posttraumatickej stresovej poruchy.
• Obsahové škály, ktoré skúmajú aspekty, ako sú fóbie, úzkostné poruchy, rodinné problémy, problémy so sebaúctou, problémy v práci a iné relevantné otázky.
• Okrem toho existuje 12 ďalších subškál súvisiacich s obsahovými škálami.

Tieto doplnkové testy pomáhajú lekárovi v procese hodnotenia schizotypálnej poruchy a iných porúch osobnosti.

Dá sa schizotypová porucha vyliečiť?

Ľudia so schizotypiou musia prekonať veľkú prekážku, ktorou je práve možnosť zveriť sa psychológovi, keďže ťažkosti v medziľudských vzťahoch sú podstatou tejto poruchy. Z tohto dôvodu často nevyhľadávajú pomoc.

Schizotypová porucha osobnosti: akú terapiu zvoliť?

Ako sa zdôrazňuje v DSM-5, schizotypová porucha osobnosti má až 50 % prítomnosť veľkej depresívnej poruchy a prechodných psychotických epizód.

Psychoterapia s týmito pacientmi musí byť založená na možnosti nadviazania funkčného vzťahu, ktorý poskytuje "korekčnú skúsenosť", a terapeutický vzťah sa stáva nástrojom veľkého významu.

Keďže majú veľa spoločných príznakov so schizofréniou, v prípade akútnych príznakov môže byť potrebné kombinovať aj farmakologickú liečbu.

Okrem toho môže byť veľmi užitočná terapeutická intervencia, do ktorej sa zapojí rodina, pretože pre týchto pacientov je často jediným pevným referenčným bodom.